Základnými metódami diagnostiky automobilov podľa spôsobu hľadania porúch sú:

• vnútorná diagnostika- sériová,
• vonkajšia diagnostika- paralelná.

Vnútorná diagnostika je komunikácia s riadiacou jednotkou. Na túto komunikáciu sa používajú zariadenia, ktoré umožňujú čítanie chybových hlásení, diagnózu meraných a sprostredkovaných hodnôt riadiacou jednotkou, alebo programovanie riadiacej jednotky. Táto metóda diagnostiky má v súčasnej dobe prenikania elektroniky do motorových vozidiel veľký význam. Štatisticky je dokázané, že čas vyhľadania poruchy býva väčší ako čas samotnej opravy. Práve metóda vnútornej diagnostiky poskytuje značnú úsporu času pri vyhľadávaní poruchy. Technik pri oprave v prvom rade vyčíta z riadiacej jednotky chybové hlásenie, ktoré ho navedú na možné príčiny poruchy. Metóda hľadania poruchy čítaním chybových hlásení je najúčinnejšia vtedy, ak je chybové hlásenie priamou príčinou poruchy.

Základom pre vnútornú diagnostiku je diagnostický prístroj, ktorý umožňuje komunikáciu s riadiacou jednotkou. Prístroje môžeme rozdeliť do dvoch skupín:

• kompaktné prístroje s grafickým displejom (príkladom tohto prístroja je BOSCH KTS 650),
• PC programy (napr. VAG-COM, LEXIA).

Medzi základné funkcie prístrojov sériovej diagnostiky, či sa jedná už o prístroje kompaktné alebo PC s príslušným softwarom, patria najmä:

• Identifikácia riadiacej jednotky- pomocou tejto funkcie je možné zobraziť všetky potrebné informácie o riadiacej jednotke (napr. označenie dielu, verziu programu a iné), ktoré môžu byť nevyhnutné pri oprave, úprave alebo výmene riadiacej jednotky.
• Čítanie pamäti závad- pri čítaní pamäti závad diagnostický tester požiada riadiacu jednotku o výpis časti pamäti kam sú ukladané chybové kódy. Riadiaca jednotka neustále vyhodnocuje signály, ktoré dostáva od svojich snímačov a porovnáva ich s napred nastavenými hodnotami. Pokiaľ hodnota leží mimo napred nastaveného tolerančného poľa, uloží si do pamäti EEPROM číselný kód označujúci snímač, ktorý je zdrojom chybného signálu. Následne si hodnotu nahradí nastavenou priemernou hodnotou. Ďalej je k tomuto kódu riadiaca jednotka schopná priradiť upresňujúci bajt, ktorým definuje, či signál zo snímača prekračuje hornú alebo dolnú hodnotu tolerančného poľa (či ide o prerušenie alebo skrat). Riadiaca jednotka tiež dokáže rozoznať, či ide o statickú (signál zo snímača je permanentne mimo tolerančného poľa), alebo o sporadickú závadu, kedy je signál mimo toleranciu iba občas (napr. zlý kontakt). Niektoré riadiace jednotky sú naprogramované tak, že pokiaľ vozidlo prejde niekoľkými jazdnými cyklami bez opakovania sporadickej závady, kód chyby z pamäti sama odstráni.
• Mazanie pamäti chýb- vymazanie závad z pamäti je veľmi dôležitým krokom, ktorý musí technik uskutočniť po odstránení príčiny poruchy z pamäti riadiacej jednotky. V dôsledku nevymazania pamäti závad by riadiaca jednotka pracovala naďalej v núdzovom režime a taktiež by stále svietila kontrolka MIL na prístrojovej doske. Taktiež týmto krokom môže technik overiť či je vykonaná oprava skutočnou poruchou. Ak by sa kontrolka MIL znovu rozsvietila po vykonanej oprave, je veľkou pravdepodobnosťou, že technik nevykonal správnu operáciu na jej odstránenie.
• Načítanie parametrov motora, resp. blok meraných hodnôt- prístroje sériovej diagnostiky umožňujú zobrazenie aktuálnych hodnôt, ktoré sú zobrazené buď v hodnote meranej snímačom (napr. napätie), alebo v hodnotách stanovených prepočtom (napr. teplota chladiacej kvapaliny). Možnosti výberu počtu aktuálnych hodnôt závisia od konkrétneho systému vozidla. Požadované hodnoty je možné zobraziť ako numericky, tak aj graficky.
• Test akčných členov- pomocou tejto funkcie môžeme overiť funkciu jednotlivých akčných členov (škrtiaca klapka, ventily, pumpy, zapaľovacie cievky) priamo na vozidle. Samotný proces prebieha príkazom technika prostredníctvom diagnostického testera, ktorý dá príkaz riadiacej jednotke na aktiváciu akčného člena. Výhodou tejto funkcie je, že samotným testom akčného člena sa testuje aj stav prenosu medzi riadiacou jednotkou a akčným členom.
• Nastavenie, resp. konfigurácia- táto funkcia umožňuje meniť niektoré hodnoty uložené v riadiacej jednotke (napr. nastavenie základných voľnobežných otáčok). Nastavenie nesprávnej hodnoty však môže viesť k zlej funkcii motora, z toho dôvodu by mal túto hodnotu nastavovať len skúsený technik.
• Readiness- riadiaca jednotka neustále monitoruje celý systém, ktorý má na starosti a namerané hodnoty zo snímačov porovnáva so vzorovými hodnotami. Akonáhle zistí odchýlku danej hodnoty od jej vzoru, zapíše tento stav do pamäti závad a pokiaľ má táto závada vplyv na hodnoty emisií vozidla, upraví tzv. stav Readiness. Readiness je osemmiestne stavové slovo, pričom každá cifra tohto slova je označením jedného podsystému riadenia motora majúci vplyv na kvalitu emisií. Niektoré motory nemusia mať všetky miesta obsadené. Jednotlivé cifry stavového slova predstavujú bity jedného bytu, ktorý je posielaný komunikačným protokolom.

 

Vonkajšia diagnostika sa uskutočňuje pomocou externe pripojených meracích prístrojov (napr. osciloskop, multimeter), ktoré zaznamenajú resp. zobrazujú merané veličiny. Zahrňuje rôzne druhy merania a porovnáva namerané hodnoty s predpísanými.

Osciloskop

Osciloskop je vo všeobecnosti veľmi účinným nástrojom pre odhaľovanie závad v elektronických systémoch vozidla. Jeho sila spočíva v univerzálnosti a schopnosti zobrazovať požadovaný signál v reálnom čase. Automobilovým osciloskopom je teda možné merať rôzne elektronické systémy vozidiel napätím do 30 Volt. Osciloskop zobrazuje napätie v danom čase a zakresľuje ho do grafu. Na vodorovnej osi je zaznamenávaný čas v milisekundách, na zvislej osi napätie vo Voltoch. Vodorovná os sa tiež nazýva časová základňa a je voliteľná podľa deja, ktorý meriame. Zvislá os je voliteľná podľa meraného napätia. Signál z každého snímača vo vozidle osciloskop presne zobrazí v časovej postupnosti. Rozborom nameraného signálu potom technik môže presne diagnostikovať závadu na skúmanom prvku. Základným parametrom osciloskopu je počet kanálov. Počtom kanálov rozumieme počet vstupných signálov, ktoré osciloskop dokáže merať naraz. V prípade viackanálových osciloskopov je potom možné sledovať signály z viacerých pozorovaných prvkov naraz. Priebeh celého merania sa dá uložiť do pamäti a neskôr vyvolať k ďalšej analýze.